• Národné stratégie

      • Národná stratégia pre informačnú bezpečnosť
        Koordinátor projektu - Mgr. Boris Kajan

        Rozvoj spoločenských, ale najmä technických vied nabral na sklonku dvadsiateho storočia nevídané tempo. S tým bezprostredne súvisia nové nároky na obsah a kvalitu vzdelávania. Obrovské množstvo nahromadených vedomostí a informačno-komunikačné technológie, umožňujúce sprístupnenie informácií rôzneho druhu v reálnom čase, vytvárajú na vzdelávanie nové podmienky. Súčasné možnosti získavania, spracovania a využívania informácií vytvárajú predpoklady na intenzifikáciu vyučovacieho procesu. Používanie mobilných telefónov a počítačov sa pre mnohých ľudí stalo každodennou potrebou. Informačné technológie sa stali bežnou súčasťou väčšiny profesií a úplne samozrejme ich využívajú žiaci aj učitelia vo vyučovacom procese. Zdalo by sa, že tento vývoj je uspokojivý a nie je potrebné problematike venovať osobitnú pozornosť ale žiaľ objavujú sa aj spôsoby ako technológie a informácie zneužívať. Preto stále nástojčivejšie vzrastá potreba riešiť problematiku informačnej bezpečnosti.. V súvislosti s tým sa objavuje požiadavka šírenia osvety a vzdelávania v oblasti informačnej bezpečnosti, ako aj požiadavka zakomponovať problematiku informačnej bezpečnosti aj do vzdelávacieho procesu v školách.

         

        Národná stratégia pre digitálnu integráciu

        Koordinátor programu – Mgr. Boris Kajan

         

        V oblasti prístupnosti a použiteľnosti IKT je elektronický bezbariérový prístup (e-Accessibility) jednou z dôležitých priorít digitálnej integrácie a je súčasťou štandardizácie v oblasti informatizácie spoločnosti. Dôležitosť e-Accessibility vystupuje do popredia v prípadoch, kedy sa prístupnosť a použiteľnosť IKT produktov a služieb môže stať problémom pre znevýhodnené skupiny obyvateľov pri ich snahe zaradiť sa do spoločnosti. Uplatňovanie princípov e-Accessibility prispieva k minimalizovaniu bariér pri pracovnom a sociálnom začleňovaní.

        Pre oblasť zvyšovania digitálnej gramotnosti a spôsobilosti používania IKT bolo konštatované, že pripravenosť obyvateľov používať moderné IKT je jedným zo základných pilierov budovania znalostnej ekonomiky. Zvyšovaním povedomia o informačnej spoločnosti, správnou propagáciou možností a výhod používania IKT v každodennom živote, cielenou podporou nových projektov v oblasti zvyšovania digitálnej gramotnosti vybudovaním a sprístupnením e-learningových aplikácií a organizovaním kurzov, prednášok, seminárov a školení na rôznych úrovniach.

         

         

        Národná stratégia na ochranu detí pred násilím

        Koordinátor projektu – Mgr. Marcela Slobodová

        Hlavnou obavou detí a mladých ľudí je násilie, ktoré sa má považovať za prioritnú otázku. Sú znepokojení dopadom násilia a kriminality na ich životy a necítia sa byť dostatočne chránení, napr. pred šikanovaním, rodovo motivovaným násilím a mládežníckym násilím, telesným trestaním, sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním v rodinách, v škole, v náhradnej starostlivosti a v médiách, vrátane sociálnych online médií. Cieľom národnej stratégie na ochranu detí pred násilím je eliminovať a predchádzať všetkým formám násilia páchaného na deťoch.

         

        Výchova k ľudským právam

        Koordinátor projektu – Mgr. Marcela Slížiková

         

        Cieľom výchovy a vzdelávania k ľudským právam je osvojiť si vedomosti a zručnosti, formovať postoje, ktoré sú dôležité na podporovanie ľudskej dôstojnosti, informovanej a nezávislej participácie na vývoji demokratickej spoločnosti a to v súlade s hodnotami, ako sú ľudské práva, rovnosť, pluralita a spravodlivosť.  

         

         

        Národný program ozdravenia výživy obyvateľov

        Slovenskej republiky

        Koordinátor programu – Mgr. Jana Motusová

         

        Pre deti aj pre dospelých platí zásada, že strava by mala  byť pestrá a vyvážená. Pestrá strava vám poskytne všetky potrebné živiny: sacharidy (cukry), bielkoviny, tuky, vitamíny a minerálne látky. Tým si upevníte zdravie, budete mať dostatok energie na učenie a pohyb a budete odolné voči rôznym ochoreniam. Ďalšou zásadou zdravého stravovania je stravovať sa pravidelne, jesť častejšie a v malých množstvách. Celodenná strava sa nazýva – jedálniček. Keďže zvyčajne jedávame 5-krát denne, jedálniček si rozdelíme na raňajky, desiatu, obed, olovrant  a večeru. Zásadou zdravého spôsobu života je prijímanie dostatočného množstva tekutín. Hovoríme tomu pitný režim. Viac ako polovicu nášho tela tvorí voda. Na to, aby telo fungovalo správne, mu musíme dodávať dostatok tekutín. V priebehu dňa by sme mali vypiť 8 pohárov tekutín (približne 1,5 – 2 litre). Ak pravidelne do tela nedopĺňate tekutiny, cítite sa vyčerpané, unavené a bolieva vás hlava. Najmä, keď sa veľa pohybujete, cvičíte a beháte, v lete, keď je vonku horúco je potrebné veľa piť, pretože sa potíte a musíte telu doplniť tekutiny vydané potením. Na uhasenie smädu  je pre naše telo najlepšia obyčajná voda, minerálna voda, ovocný džús a čaj.

        Ciele

        ​Uplatniť zásady výživy žiakov tak, aby odporúčané výživové dávky a z nich odvodená odporúčaná spotreba potravín predstavovali východisko na usmerňovanie a výchovu k správnej a preventívne orientovanej výžive.

        Zmeniť stravovacie zvyklosti u žiakov, kde je to potrebné.

        Zmeniť  postoj žiakov k vlastnému zdraviu.

        Pri propagovaní zásad správnej výživy orientovať sa najmä na žiakov so zámerom zlepšenia štruktúry stravy v spoločných stravovacích zariadeniach a v rodine, pestovania nových stravovacích návykov.

        Zabezpečiť vzdelávanie a dostatočné poskytovanie informácií o zásadách správnej výživy, výživovej skladbe potravín, nových druhov potravín a o  rizikách z nesprávnej skladby stravy s cieľom vybudovania zodpovedného postoja k vlastnému zdraviu a odstránenia nesprávnych stravovacích návykov u nich.